Keď varenie baví


Nikdy som sa nepovažovala za nejakú kuchárku. Varenie ma proste ani nebavilo a nebolo to nič, čomu by som sa chcela venovať. Napriek tomu, ako náhle sme začali bývať s mojím priateľom spolu v dome, bolo mi jasné, že to muselo prísť. Najprv som to robila preto, aby nemal môj priateľ pocit, že som úplne nemožná a že mu neviem ani navariť. No neskôr som sa pristihla, že so záujmom študujem recepty, že často volám mamine, aby som sa s ňou poradila ako mám uvariť to alebo hento a veľmi často sa pristihnem pri tom, že chcem skúsiť niečo nové.

příprava na guláš

Občas človek proste musí uznať, že niektoré ženy to majú jednoducho v sebe. Nech by sa dialo čokoľvek, je skutočne veľmi pravdepodobné, že vás to raz chytí. A prečo by aj nemalo? Veď je to úžasné, skúšať urobiť zo surovín niečo, čo naozaj chutí.

Preto ma tešilo, keď sme zorganizovali posedenie vonku. Je veľmi dôležité, aby som sa práve na tomto posedení vytiahla, pretože moja mama a moja svokra mi stále neveria, že som schopná uvariť aj niečo iné ako praženicu. Takže som sa rozhodla, že to urobím a pustím sa do niečoho, čo som predtým nikdy nevarila. Maďarský guláš z bravčového mäsa mala byť moja prvotina, čo sa týkalo jedla pre veľké množstvo ľudí. A nebudem vám teda klamať, že som bola skutočne v strese. Keď varíte pre veľké množstvo ľudí, tak sa vám všetko ťažko aj ochucuje, ale aj mieša, hlavne keď chcete urobiť ten pravý, ktorý sa varí v kotlíku.

gulášek

S malou dušičkou som ho teda navarila a všetkým som podávala, aby ochutnali. No našťastie to bolo niečo perfektné. Všetkým chutilo, dokonca aj mojej svokre, ktorej väčšinou nechutí vôbec nič. Práve preto je perfektné, keď človek vie, čo má robiť. A keď vie, ako môže jedlom potešiť celú svoju rodinu. Je jasné, že je to asi ten najlepší pocit na celom svete. To uznáte aj sami, no nie? Takže ja budem teda variť aj naďalej.

Keď varenie baví
Ohodnoťte příspěvek